Island 07/2018

13.07.2018

13.7.2018 piatok

Dobaľujeme posledné veci do tašiek a nakladáme auto. Zajtra skoro ráno vyrážame.

14.7.2018 sobota

Výlet začína dopravou na letisko. V sobotu ráno jedna posádka vyráža z východu Slovenska, druhá posádka zo západu Slovenska. Pokus stretnúť sa v centre Katovic v mega obchodnom dome po pol hodine "blúdenia" stroskotá. Preto sa dohodneme, že sa stretáme priamo na letisku. Nakoniec približne pol km pred letiskom je reštaurácia, kde sa stretávame, dáme si tam obed. Hneď vedľa je strážené parkovisko za 20,- eur na týždeň a ešte nás aj v cene odvezú a dovezú z letiska. Autá nechávame tam.
A sme na letisku, check in prebehne bez problémov. Na letisku dopĺňame zásoby - alkohol na celý týždeň: Finlandia, Soplica a ešte dve fľašky.

A sme tu: ISLAND ! Lietadlo pristálo skoro na čas, posun času o 2 h dozadu, hodinky nám ukazovali cca 18:30 h, po necelých štyroch hodinách letu. Na letisku nás čakal chlapík s menovkami - požičovňa aut. Zobral šoférov pre auta - Dacia Duster. Dievčatá zostali strážiť batožinu na letisku.

Po ceste z letiska sme odbočili na cestu č. 43 k Blue Lagoon = Modrá lagúna. Je to najznámejšie termálne kúpalisko na Islande, je obklopene lávou. Za svoj názov vďačí za modrosýtu mliečnu farbu vody, čo spôsobujú minerály a riasy, ktoré majú liečive účinky na kožné choroby. Kúpanie vynechávame, je večer, je zima a mrholí.

Neskôr zastavujeme na pumpe na hot dogy, kúpili sme chleba a zásoby vody. Po večeri sme sa presunuli do kempu niekam severne od Reykjaviku. Dorazili sme tam tesne pred pol nocou, vytiahli sme si druhú večeru, spať sme sa uložili až po 1 hod v noci. Vôbec nebola tma.

Najazdili sme 111km. Priemerná teplota 7-8 st. mrholilo...

Na celom Islande je povolená max rýchlosť 90

15.7.2018 nedeľa

Ráno vstávame okolo 8 h, dáme si raňajky, za kemp platíme cca 22,- eur na posádku. Pri raňajkách sa dohadujeme kam ísť. Jedna Nemka žijúca 7 r. v Poľsku nám na mape ukazuje a popisuje miesta kam ísť. Vyrážame smerom na severozápadné pobrežie Islandu, je tvorený jedinečnou krajinou fjordov.
Ešte sa zastavíme na pumpe kúpiť plynové kartuše do variča, lebo tie čo sme vyfasovali sú prázdne. Zastavujeme v potravinách nakúpiť chlieb a nejaké zásoby na najbližšie dva dni. Presúvame na poloostrov Snaefellsnes, kde vidíme morské oko = Snafellsnes Peninsula.

Tu sa nám podarí prvý krát vidieť tulene. Na tomto poloostrove sa nachádza aj tajomný a slávny ľadovec Snaefellsjökull. Prechádzame tesne okolo tohto ľadovca po kamenistej (šutolinovej) ceste č. F570. Úsek cesty je vyfrézovaný v snehu - pre nás niečo perfektné. Hneď vyskakujeme z áut a fotíme.

Keď schádzame k pobrežiu zastavujeme v malej dedinke. Ideme do krčmy, kde si pozrieme prehru Chorvátov na majstrovstvách sveta vo futbale a k tomu si dávame zemiakové a syrové hranolčeky. Do kempu to máme ešte približne dve a pol hodiny po ceste č. 54 a následne č. 60. Cesta sa kľukatí severným pobrežím tohto poloostrova, krajina je drsná ale neskutočne krásna.

Nikto z nás si nevedel predstaviť, že 300 km nebde žiadna pumpa. Ale bolo to tak. Naše auto príde do kempu už len na výpary. Našťastie pri kempe je jeden stojan s palivom, natankujeme obe autá do plna. V kempe hneď otvoríme fľašu Soplice na zahriatie - za 4 minúty ju vypijeme celú ( 0,5 l). Pri tom padlo rozhodnutie obísť Island dokola.

Celý deň sa striedal dážď s mrholením. Priemerná teplota 7-8 st.

Najazdili sme 484 km ( spolu 595 za oba dni). Počas dňa sa nám strieda asfalt so šutolinou, premávka celkom riedka. Krajina je úžasná, skonštatujeme, že čo tejto krajine ubrali na počasí to jej pridali na kráse a sile prírody.

16.7.2018 pondelok

V noci ešte pršalo, vstávame okolo 7:30 aj slniečko sa prebúdza, no vonku je rezko. Po raňajkách si dáme rýchlu sprchu a vyrážame. Za kemp sme neplatili nič... nikto a nič tam nebolo aby sme mohli zaplatiť. O hodinu stojíme na severnej časti poloostrova Vestfirdir pri vodopáde Dynjandi. Masy vody sa vrhajú v niekoľkých kaskádach vejárovite do hĺbky sto metrov. Priamo pod ním sa nachádza ďalších 5 vodopádov, každý z nich má nielen svoje meno ale aj svoje čaro. Dostala som sa až ku "kotlu" a o pár sekúnd som úplne mokrá od mračna drobných kvapiek vody čo vytvára vodopád.

Prechádzali sme vyše 9 113 m dlhým tunelom, zasekaným do skaly... V prvej časti tunela je jeden jazdný pruh, kde sú odstavné pásy pre autá čo musia dať prednosť. Uprostred tunela je trojsmerná križovatka, ktorá spája cesty č. 60 a č. 61. Po pár hodinách jazdy po šutolinovej ceste č. 61 prídeme do mestečka Sudavik, kde si v kaviarni dáme kávu. Obsluhuje nás mladé dievča Bojana zo Srbska. Hovorí po slovensky, pol roka žila na Slovensku, a pred troma dňami prišla na Island. Cca po 30 min jazdy stojíme na čistinke pri rieke, zohrievame si polievku, spapáme chlebík a frčíme ďalej. Okolo 16:00 stojíme a fotíme si tulene.

Vytešujeme sa z tohto zážitku. Napájame sa na cestu č. 68. Asi tak po hodine jazdy nám do čelného skla auta vpáli obrovský kameň, máme "chytené" sklo. Cesta sa kľukatí a kopíruje severné pobrežie Islandu - obchádzame fjord za fjordom.

Zatiaľ celý deň nám svieti slniečko v priemere 10-12 st., ale je studený vietor, okrem doobeda, keď sme prechádzali horským priesmykom, vtedy aj pršalo aj bola hmla. Cez deň sa nám zase strieda asfalt so šutolinou, premávka je riedka.

Dnes o cca 19:00 sme dosiahli prvých 1000 km...

Do kempu prichádzame okolo 23 h a ideme rovno spinkať bez večere.

Najazdili sme cca 605 km (1200 km spolu) - zabudla som presne pozrieť.

17.7.2018 utorok

Vstávame cca 8:30, dáme si rýchle raňajky na stojaka. Za kemp sme platili 26,- eur (3333,- ISK) na posádku. Vyrážame do centra mesta Akureyri, kde sú agentúry, ktoré robia výlety za veľrybami. Veľryby sa dajú pozorovať vo fjorde Eyjafjördur, Nami vybraná agentúra vypláva až o 12 h. Rozmýšľame, či počkáme dve hodinky. Preparkujeme a na parkovisku nás odchytí chlapík, či chceme isť na veľryby. Náloží nás do auta a odvezie nás cca 25 min do mestečka Grenivik. Na lodi sme boli asi 3 h a videli sme veľryby J tešíme sa z veľrýb J za tento výlet platíme 16000,- ISK = 126,- eur pre dve osoby. Dodávkou nás odvezie naspäť k autám. Počasie nám vyšlo úplne úžasne - slnečno.

Niekde cestou č. 1 stojíme na parkovisku, varíme si obed (cestovinu s mortadelou), teplomer ukazuje 14 st. Pokračujeme cestou č. 1 ďalej na východ, stojíme pri vodopáde Godafoss. Tento vodopád volajú aj "Vodopád bohov" v širokých kaskádach z výšky 12 m sa rúti masa vody do hĺbky, pri dopade má vodopád šírku 30m.

Prechádzame okolo jazera Myvatn, je štvrté najväčšie jazero Islandu o rozlohe 38 km2. Je fascinujúce svojimi lávovými útvarmi a ostrovčekmi vyčnievajúcich z vody a bohatou sýtozelenou vegetáciou. Toto jazero vďačí za svoj názov veľkému výskytu komárov - sú otravní ale neštípu jazero je max 5 m ale v priemere len 2,5 m hlboké a vyviera tu mnoho prameňov.

Blízko jazera Mývatn stojíme pri tektonickom zlome, ktorého súčasťou je Grjótagjá Cave - malá lávová jaskyňa s priezračne čistou vodou, ktorá dosahuje aj 50 st. je tu zakázané kúpanie, lebo teplota vody sa mení.

Prechádzame lávovým územím, kde sú rôzne neskutočné lávové úkazy, volá sa to tu Dimmuborgir. Je to územie charakteristické veľkými dutými štruktúrami a týčiacimi sa lávovými stĺpmi vytvorenými pred cca 2300 rokmi lávovým jazerom. Niektoré dutiny a "komory" sú tak veľké, že v nich môžu bývať ľudia, podľa toho aj dostali meno: "hrady" = borgit.

Obchádzame najväčší kráter na Islande Hverfjall, má typický kruhový tvar priemeru 1km a vypína sa do výšky 463 m. Cez časť tohto sopečného pohoria sa prehupneme na druhu stranu k aktívnemu sopečnému poľu Namafjall - Hverir, je to územie vysokých teplôt s veľkým počtom bublajúcich dymiacich prameňov. V relatívne plytkých oblastiach zemskej kôry tu dosahuje teplota až 200 °C, čo má za následok kontakt podzemnej vody s teplými horninami. Voda sa tak premení na paru, ktorá stúpa hore. V mieste výstupu tak vznikajú okolo týchto miest ložiská síry vo forme rôznych kužeľov. Stále za slnečného počasia, tu je 12 st.

Odtiaľ sa presúvame po ceste č. 864 k vodopádu Dettifoss a Selfoss. Cesta je šutolinova - hrboľatá sopečného pôvodu, celé toto územie je "nekonečná" rovina, jedno veľké lávové pole... Je 20:30 h a slnko svieti úplne naplno teplomer nám ukazuje 11 st.

Pri západe slnka si pozrieme vodopád Dettifoss, dostávame sa tesne k "hrdlu" vodopádu. Tento vodopád volajú aj ako Islandske Niagary - neskutočné obrovská masa kalnej vody sa valí dole, čo vytvára obrovské mračno pary. Je pokladaný za najmohutnejší vodopád v Európe. Vodopád je široký 100 m s prevýšením 44 m. Na parkovisku si rozložíme stolík stoličky a navečeriame sa, o 22:35 vyrážame smerom na hlavnú cesta č. 1 - vraciame sa po tej istej šutolinovej ceste. Ideme hľadať kemp. Do kempu prichádzame o 23:30, vonku je svetlo ako cez deň vonku je 6 st.

Po príchode do kempu zisťujeme, že nám fučí pneumatika. Johny sa púšťa do výmeny, nevieme či ráno nebude pršať. Ukladáme sa spinkať o 0:45 h.

Máme najazdených za tento deň 317 km (spolu 1517 km).

18.7.2018 streda

Budíme sa o 7:30 do slnečného rána, teplomer ukazuje 13 st., z kempu po pohodových raňajkách vyrážame cca o 9:00. Za kemp platíme 2700,- ISK = 22,- eur na posádku.

Presúvame sa po ceste č. 931 cca 2 hod autom k vodopádu Hengifoss. Z parkoviska ho trosku vidieť, ale ak ho chceme lepšie vidieť treba šľapať 2,5 km k nemu a potom späť. Rozhodujeme sa, že tento raz nemusíme ísť až k nemu. Teplomer ukazuje 18 st. Sadáme do auta a presúvame sa cca 60 km k východnému pobrežiu, kde by mal byť vidieť vrak lode - necháme sa prekvapiť. Na pumpe Johny kupuje sprej na opravu pneumatík a hneď opravuje našu pneumatiku. Za mestečkom Egilsstadir odbáčame doľava na šutolinovu cestu č. 953 (kde sľubujú 18 % stúpanie) dĺžky cca 26 km a mali by sme vidieť vrak lode. Vonku je 15 st. slnečno. Tesne pred cieľom zastavujeme pri krásnom vodopáde Klifbrekkufossar - rúti sa niekoľkými kaskádami dole, podarí sa nám prísť až ku "kotlu" vodopádu. Vodopád napĺňa rieku, ktorá sa vlieva do fjordu Mjóifjördur. Zo všetkých strán sa rútia menšie väčšie vodopády do rieky. Sklesáme dole do údolia k vraku lode - jeden z cieľov dnešného dňa. Pri vraku si varíme obed.

Ďalej vyrážame cca o 15 h, vrátime sa po tej istej šutoline na hlavnú cestu č. 1 a smerujeme na juh (vonku 13 st. slnečno).

Cca po 180 km tesne po 18 hod stojíme pri oceáne - kosa do oceána - zložená z rôznej veľkosti lávových kamienkov od cca 5mm do 80mm - krásny úkaz prírody... nachádza sa na juhovýchodnom cípe Islandu Hvalnes. Stále svieti slniečko 13 st.

Odtiaľto už smerujeme cestou č. 1 na západ po južnom pobreží Islandu a obchádzame najväčší ľadovec Islandu Vatnajökull. Pravidelne vulkanické erupcie pod ľadovcom spôsobujú ľadovcové povodne.

Tesne pred 20 hod odbáčame z hlavnej cesty, vidíme ľadovcový splaz Hoffellsjokull, ideme ho pozrieť - kamenistá "cesta" vedie korytom rieky - teraz bez vody. Keď vystúpime z auta a prejdeme cez lávový val naskytne sa nám nádherný úkaz: vo vode plávajú ľadovcové kryhy a vzadu sa plazí "jazyk" ľadovca ... je to niečo neskutočné...

Vraciame sa späť na hlavnú (21:07 h) ideme hľadať kemp.

Dnes presne o 21:41 sme prekonali 2000 km. Celý čas nás "sprevádzajú" ľadovcové jazyky z najväčšieho ľadovca Vatnajökull, ktoré klesajú smerom k oceánu.

Cestou ešte stojíme na ľadovcovom jazere Jökulsárlón, 200 m hlboké o rozlohe 18 km2, do ktorého sa odlamujú kry z ľadovca Vatnajökull a neustále tu plávajú modré hory ľadu. Píšu, že sa stále zväčšuje vďaka topeniu sa ľadovca. Medzi kusmi ľadu plávajú tri tulene. Z jazera odteká voda do oceánu a berie so sebou malé kúsky ľadu.

V kempe parkujeme o 23:18 h. Chlapi si dajú rýchlu večeru na kapote auta a ideme spinkať, je 00:10 h.
Tachometer ukazuje 2078 km, za dnešok sme najazdili 561 km.

19.7.2018 štvrtok

Dnes sa budíme okolo 9 h do slnečného rána, ale trošku ostrého vetríka. Za noc v kempe bez teplej vody platíme 3100,- ISK = 25,- eur na posádku.


Vyrážame okolo 10:30 a smerujeme na západ po pobreží cestou č. 1. Cestou stojíme pri kaňone Fjadrargljufur, je 100 m hlboký a 2 km dlhý, preteká ním ľadovcová rieka Fjardrá. O 13:00 už sedíme v aute a pokračujeme ... stále mame slnečno.

Po cca 60 km odbáčame z hlavnej na F208 a smerujeme do vnútrozemia smerom k Landmannalaugar = Dúhové hory, cesta je teraz iba šutolina. Prechádzame pustatinou bez jediného stromu, striedajú sa tu strmé výjazdy, zjazdy, dlhé roviny, kľukatí sa lávovými pláňami obrastenými šedozeleným machom. Miestami kamenistú cestu lemujú potôčiky alebo rieky. Asi v polovici tejto cesty natrafíme na prvý dosť veľký brod, je to super. Prejdeme kľukatou cestou sedlo a krajina sa mení na vyprahnutú šedočiernu lávovú, prejdeme iné sedlo krajina sa mení, lávové pole je obrastene sýtozeleným machom. Každou zákrutou, každým prevýšením či klesaním sa krajina mení. Je to krásna ale nehostinná časť krajiny... Dostávame sa do nadmorskej výšky 670 m.n.m. občas sa objavujú menšie - väčšie fľaky snehu, vonku je 13 st. slnečno. Zase sa nám striedajú strmé zjazdy - výjazdy - šedá pustatina, vidíme niekoľko kaňonov, brodíme niekoľko potôčikov ale aj rieky... užívame si to - nedá sa to popísať... to treba vidieť... !!!

Tesne po 16 h si dávame obed pri nejakom horskom jazere - zohrejeme si fazuľovú polievku, počasie je príjemné len spoločnosť nám robia malé otravne muchy :-) a frčíme ďalej...

Prejdeme už len par km a stojíme v Landmannalaugar, je to oblasť ktorá leží vo výške 600 m nad morom a je druhou najväčšou geotermálnou oblasťou na Islande. Je tu veľké táborisko s chatou ako štartovací bod pre výlety a treky po Dúhových horách. Okolité obsidiánové a ryolitové vrcholy sú sfarbené rôznymi odtieňmi oranžovými, hnedými, červenými, zelenými a šedými pásmi.

Asi po hodinke (cca o 18:00) pokračujeme ďalej po ceste c. F225, vyberáme cestu, aby sme sa čo najbližšie dostali k sopke Hekla - 4km dlhý stratovulkán - najaktívnejšia sopka na Islande, 1491 metrov vysoký masív, fotíme sa pri odbočke na sopku.

Pokračujeme pustou sopečnou krajinou, na ceste sa striedajú kamene so sopečným prachom. Cesta sa kľukatí, striedajú sa stúpania a klesania...

O 19:24 vychádzame na asfalt na cestu č. 26, cca po necelých 7 hodinách jazdy "sopečnou" krajinou. Teplomer ukazuje 18 st. Do kempu v mestečku Hvolsvollur na južnom pobreží prichádzame cca 20:25, je najkrajší, ktorý sme doteraz mali. Má super vybavenú kuchynku, slušné wc. Platíme za kemp 3000,- + 800,- ISK (4x100,- na os/sprchu) na posádku.

Dáme si sprchu, uvaríme večeru, a už o 22 h len sedíme a bavíme sa, celkom rýchlo sa ochladí, umyjeme riady a uložíme sa spinkať (23:10 h).

Tachometer ukazuje 2365 km, za dnešok sme najazdili 287 km.

20.7.2018 piatok

Vstávame o 8:30 do oblačného rána, v noci začalo fúkať - odfúklo slniečko ... Raňajky si dávame v kuchynke, vonku prší, je 10 st. Z kempu odchádzame cca 9:45, chceme sa dostať k vraku lietadla. Cestou stojíme pri vodopáde Seljalandsfoss, pri tomto vodopáde môžeme prejsť za oponou padajúcej vody.

Cca po 60 km prichádzame na parkovisko, odkiaľ sa dá ísť len pešo cca 4 km k vraku lietadla (a ešte 4 km späť), vonku prší, tak otáčame autá a vraciame sa späť. Cestou stojíme v mestečku Skogar, kde si pozrieme Skogar folk museum a Museum of transport and communication, kde je vystavený prehľad života na Islande z 19 storočia + skanzen a v druhej časti múzea sú vystavené historické autá, vysielačky a telefóny používané v tom čaše na Islande. Z múzea odchádzame okolo 14:45 h.

Hneď pri tom je aj vodopád Skogafoss, ani k nemu neodbáčame - prší - tak len z auta mrkneme očkom a frčíme ďalej. Po pár kilometroch stojíme pri jaskyni Steinahellir Cave, je zvláštna tým, že po stenách a strope je zarastená machom a papradím, 19. stor., píšu, že v ďalekej minulosti ju využívali na zhromaždenia poslancov.
Ani nie po 3 km vidíme plot, na ktorom sú povešané podprsenky.

Okolo 17 h stojíme v nejakom mestečku Fludir, dávame si každý po dva hod-dogy a chlapi pre veľký úspech každý ešte jeden. Obsluhuje nás mladík z Čiech - študuje a na Islande je na brigáde.
Po ceste č. 35 smerujeme k vodopádu Gullfoss = "Zlatý vodopád" - je obrovský, hovoria o ňom, že je najkrajší na Islande. Ľadovcová rieka Hvita sa valí v dvoch kaskádach, ktoré vzájomne zvierajú 90 st uhol, a padá do 31 m hlbokej priepasti.

O 19:08 už frčíme ku Geysir, ktorý je len 10 min jazdy autom. Prichádzame do termálnej oblasti, kde je veľa malých horúcich prameňov ( 80-100 st), ktorých farby vďaka minerálnemu zloženiu hrajú zaujímavými farbami od tyrkysovej modrej až po červenú. V tejto oblasti pravidelne zo zeme vytryskuje svoju fontánu gejzír Strokkur až do výšky cez 20 m. Pozrieme ešte Veľký gejzír, ktorého 14 m veľký bazén je obklopený fascinujúcimi šintrovými nánosmi. Gejzír je prúd vody, ktorí sa rôznych intervaloch dostáva z podzemných puklín na zemský povrch. Pukliny sú väčšinou následkom sopečnej aktivity. V puklinách sa nahromadí geotermálna teplá voda, tá po čase má takú teplotu, že sa zmení na paru a dôjde k vytrysknutiu chladnejšej vody, ktorá sa nazhromaždila na povrchu.

Odchádzame od gejzíru o 20:24 hľadať kemp, vonku po celodennom pršaní konečne prestalo pršať, je 10 st.
Cca 15 km (21:30) pred kempom stojíme ešte pozrieť Kerid - kráter sopky kruhovým tvarom s belasím jazierkom v kráteri - kaldera, je to sopečný útvar vytvorený prepadnutím stien sopky, je 70 m hlboký a 70 m široký, steny krátera sú sfarbené rôznymi odtieňmi hnedej a červenej farby. Vonku zase prší a je zima.

Prvý vybraný kemp bol pekný, len kuchynku a spoločenskú miestnosť mal preplnenú, preto sme išli hľadať iný. Pekný malý kemp sme našli v mestečku Stokkseyri. Tento je najlačnejší. V kuchynke si dáme večeru a uložíme sa spať - vonku prší.

Najazdili sme 2680 km, za piatok 315 km.

21.7.2018 sobota

Vstávame tesne po 9 h do oblačného rána, zatiaľ neprší. Za kemp platíme 2800,- + 400,- ISK na posádku. Po raňajkách si zbalíme kabele už ako na letisko.

Cestou ešte stojíme v Lava tunel, len najbližší vstup je o 13:00, čo je trosku neskoro. Pozrieme okolie, kde sú prepadliská v lávovom poli. Lávový tunel je geologické označenie pre podpovrchový útvar, vytvorený zatuhnutou lávou. Lávový tunel vzniká v prípadoch, keď v lávovom kanáli došlo ku vzniku stropu a následnému vyprázdneniu kanálu po skončení prívodu lávy.

Pokračujeme po ceste č. 1 do Reykjaviku. Auta zaparkujeme pri "Vikingskej lodi" a ideme sa pomotať po centre Reykjaviku. Prvé kroky smerujeme ku kostolu Hallgrimskirja, ktorý má 76 m vysokú vežu a je symbolom Reykjaviku. Autor sa inšpiroval čadičovými stĺpmi. Tento kostol stavali viac ako 40 rokov, vysvätený bol 1986. Cestou míňame pekáreň, ktorej neodoláme a kúpime si buchtičky, sú veľmi chutné. Potom pokračujeme známou nákupnou ulicou Laugavegur, až prídeme ku Catholic Cathedral od nej sa presunieme k pobrežiu budove Harpa - koncertné a kongresové centrum, táto budova ma fascinujúcu sklenenú fasádu hrajúcu v rôznych farbách. Po pobreží sa vrátime k autám.

Reykjavik opúšťame cca o 15:30 h, na pumpe si dáme rozlúčkový hot dog (výlet na Islande sme začínali hot dogmi, aj končíme hot dogmi), frčíme na letisko. Na letisku vyložíme autá, dievčaťa zostanú strážiť batožinu, a chlapi idú vrátiť autá. Potom si v letiskovej hale pred chceck in rozložíme chlebík, pašteku a navečeriame sa. Na check in ešte hodinu pred odletom nám nesvieti názov Katovice, 5 min pred zavretím nás odbavia, na Gate C28 mame 10 min chôdze :-) Ale lietadlo sme stihli.
V Poľsku v Katoviciach sa lúčime pri tej istej reštaurácii, kde sme sa pred týždňom stretli. Jedna posádka smeruje na východ a druhá na západ Slovenska. Je koniec jedného krásneho a úžasného výletu... Ako povedal jeden člen: niečo musí skončiť, aby mohlo začať niečo iné: pekne a úžasne ...

Island:

Štyria perfektní ľudia: Katka, Mirka, Peter, Johny
8 dni
7 noci
3 sprchy
dve auta
2796 km po Islande
+ 765 km tranzit na/z letisko - smer západné Slovensko
+ 1662 km tranzit na/z letisko - smer východné Slovenskojeden defekt
+ jedno ťuknuté čelné sklo
niekoľko brodov
jedno ľadovcové jazero
jeden ľadovcový splaz - jazyk
tri veľryby
tulene
veľa vodopádov
tisíce fotiek
množstvo nádherných zážitkov...
(mnoho ďalších nápadov na ďalšie výjazdy a zážitky...)

© 2018 FaF ateliér. Všetky práva vyhradené.
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky