Taliansko 4x4 - 2017

4.8.2017 piatok

Po návrate z Albánska sme na aute Peugeot 4007 vymenili pružiny za väčšie a vyššie, vymenili sme tlmiče, aby tieto pružiny zvládli, a ešte sme vymenili pár drobností na náprave. Takto upraveného Peugeota sme zase obuli do AT pneumatík a pripravili na 4x4 výpravu do Taliansko - Francúzskeho pohraničia. Na tejto výprave platí : "Cesta je cieľ - cieľ je cesta"

V piatok ráno ideme do práce odpracovať si pár hodín, aby sme ušetrili dovolenku... Po práci balíme posledné veci a vyrážame okolo 19:00 h. S druhou posádkou auta Land Rover sa stretávame v Bratislave, tankujeme do plna a už vyrážame na diaľnicu do Viedne, pokračujeme smer Innsbruck, a ďalej na západ do Talianska - alpský priesmyk Brenner. Ideme takmer bez prestávky. Autá parkujeme až okolo 2:00 hod v noci niekde tesne pred Talianskom v priesmyku Brenner, a v autách sa ukladáme spať.

Za tento deň : 610 km

5.8.2017 sobota

Ráno nie je ničím zaujímavé... Po rýchlych raňajkách a rannej hygiene, smerujeme po talianskej diaľnici smerom Trento, Verona, už okolo 13:30 míňame Miláno, a smerujeme Torino, ďalej po A32 cez mesto Susa, kde odbáčame na cestu Strada Provinciale PS210, prechádzame okolo mestečka Novalesa, kde sa zastavíme pri vodopáde a trošku si oddýchneme a osviežime sa... Neskôr sa označenie cesty mení na PS212 ...

Ešte asfaltovou cestou sa dostaneme k priehrade Moncenisio, kde sa už napájame na šutolinovú cestu a smerujeme niekam do skalných hôr... cesta sa míňa pomaly, hodne sa kľukatí, striedajú sa mierne klesania a stúpania... čo si celkom užívame a vytešujeme sa z výhľadov po okolí... Sem tam zastavíme a fotíme...

iba raz sme natrafili na ozaj ťažký úsek cesty, kde sa zosunuli obrovské kamene na cestu... veeeľmi pomaličky pomocou posunkov autá zdolávajú obrovské balvany... :-)

Parkujeme na čistinke pri horskom plese Lac de Roterel, 1930 m.n.m., niekde v divočine. Rozložíme si stoličky, stolík a dáme si v kľude večeru ... až keď sadla tma a my len vegetíme zisťujeme, že autá mame zaparkované pod vysokým napätím, celkom nás to pobavilo :-) . V noci je skutočná tma a veľké ticho... vonku je cca 19 °C

Za tento deň : 590 km

6.8.2017 nedeľa

Johny vstáva prvý a ide si nafotiť okolie ... my ostatní vstávame okolo 7 hod... vonku je chladno, teplomer ukazuje 13°C...

Pokračujeme ďalej, cesta sa mení na dláždenú... prídeme na asfalt SS25, stojíme v nejakom mestečku na raňajky - čerstvé koláčiky a kávičku...

Cestou SS24 sa dostávame k pevnosti Forte di Exilles. Tu si spravíme krátku prestávku a prejdeme sa po pevnosti. Bola súčasťou obrannej línie medzi Savojskými krajinami (neskôr Talianskeho kráľovstva) a Francúzskom. Nachádza sa v najužšom úseku údolia Susa, pozdĺž hlavnej cesty SS24 spájajúcej mestá Susa a Oulx. Prvá zmienka o opevnenej stavbe pochádza zo 7. st. Začiatkom r. 1155 bola pevnosť obsadená rodinou Bermondovcov z Besançonu, ktorí vlastnili cestu prechádzajúcu okolo nej a vedúcu k priesmyku Monginevro .

Prvý opis pevnosti pochádza z r. 1339: mal štvoruholníkový pôdorys s viacerými vežami, úplne odlišný od dnešnej masívnej stavby. V skratke: od 14. st. až do 19. st. pevnosť bola na striedačku v rukách Francúzov alebo Talianov ... a v priebehu tohto obdobia bola často prestavovaná a budovaná ...

Keď Napoleon Bonaparte dobyl Taliansko začiatkom 19. st., pevnosť bola z časti zbúraná. V rokoch 1818-1829 bola zase prestavaná, aktualizujúc už existujúcu architektúru na modernejšie vojenské opevnenia. Pevnosť patrila talianskej armáde až do r. 1943, po ktorej bola opustená. V r. 1978 ju získal regionálny úrad v Piemonte, ktorý spustil program obnovy. Pevnosť bola sprístupnená verejnosti v roku 2000, v ktorej sídli Museo Nazionale della Montagna (Národné horské múzeum) a konajú sa tam príležitostné výstavy.

Z pevnosti sa napájame na šutolinovú cestu Str. militare Fenil-Pramand-Foens-Jafferau a smerujeme k pevnosti Forte Pramand. Cesta najprv pozvoľna stúpa, cca od polky viac a posledný kúsok cesty stúpa už fakt poriadne, samé serpentíny, obe autá sa poriadne "zapotili". Pevnosť leží vo výške 2162 m.n.m. Bola postavená r. 1905 jednoduchého obdĺžnikového tvaru, vybavená štyrmi otočnými vežami pre kanóny. Nachádzalo sa tu zázemie ako sklady, kuchyňa a ubytovanie pre vojakov.

Autá parkujeme hneď pri pevnosti, a keď vystupujeme z aut vítajú nás ovčiarske psy. No nie je nám všetko jedno. Ale podarilo sa nám psy uplatiť klobáskami... Obídeme pevnosť a vystúpime až na pevnosť, odkiaľ je nádherný výhľad do širokého okolia... viditeľnosť je úžasná a výhľady nádherné, pôsobia na nás upokojujúco ... Naspäť k autám psy už nie sú také priateľské ... :-)

Tou istou cestou skelsáme na asfaltovú cestu SS24, ktorá vedie okolo mestečka Oulx a napája sa na cestu SS335 do Bardonecchia, odkiaľ odbáčame na šutolinovú cestu Strada per Rochemolles... a stúpame do horského priesmyku Colle del Sommeiller. Je to priesmyk v talianskom regióne Piemont, predeľuje masív Mont Cenis na hranici medzi Francúzskom a Talianskom. Priesmyk je pomenovaný po francúzskom inžinierovi Germain Sommeiller (zomrel r. 1871), ktorý bol zodpovedný za výstavbu 12 km železničného tunela Mont Cenis.

Táto horská cesta bola sprístupnená r. 1962 a nasledujúcich rokoch slúžila lyžiarskym vlekom k letnému lyžovaniu na ľadovci Sommeiller. Jeden zdroj hovorí, že prevádzka lyžovania bola ukončená r. 1980 z dôvodu zmenšovania ľadovca a pri permanentných ťažkostiach údržby cesty. Iný zdroj uvádza, že areál bol opustený po ťažkom lavínovom nešťastí v 60. rokoch 20. st. Od tej doby cesta je len sporadicky udržiavaná raz ročne pri príležitosti motocyklistického zrazu Stella Alpina.

Cesta Strada per Rochemolles vedie z Bardonecchia smerom na Rochemolles, pozdĺž priehrady Lago di Rochemolles. Po chatu Rifugio Scarfiotti je cesta asfaltová, od nej je už iba kamenistá, a naberá výšku množstvom serpentín, v niektorých zákrutách musíme autom cúvnuť, aby sme vytočili zákrutu... Cesta pod nami sa kľukatí ako hodená nekonečná špageta... Občas "vyskakujeme" z auta a fotíme ...

Cesta končí vysokohorskom sedle, kde sa nachádza jazero Lago Sommeiller. Píšu, že má premenlivú výšku hladiny v priebehu roku. Autom sme sa dostali až sem, do sedla nadmorskej výšky 2996 m.n.m. Do r. 2007 bol tento priesmyk najvyšším bodom v Alpách, kam sa dalo legálne prísť autom. Od tohto roku je najvyšším bodom 3332 m.n.m. príležitostne sprístupneným autom stanica lyžiarskeho vleku Bontadini.

Náš plán bol prespať v tomto sedle, len strašne tu fúkalo a bolo zima. Tak sme autami sklesali ku chate Rifugio Scarfiotti, že prespíme tu. Ale aj tu bola neskutočná zima, tak už za šera sme sa presunuli ešte nižšie, kde bola veľká lúka a niekoľko táborísk aj s drevenými stolmi. Aj tu je veľká zima, ale miesto sa nám celkom páčilo, tak sme zakotvili tu. Jedno ohnisko využijeme a založíme si oheň, uvaríme si večeru... Večer radšej umyjeme riady, lebo dobrú noc nám prišla dať (živá) líška - doslova ... Trošku sme sa bavili o divokých zvieratách žijúcich v okolí, tak sme mali celkom rešpekt... V noci bolo zima a tma tmúca...

Za tento deň : 110 km

7.8.2017 pondelok

Ráno nás budia svište do celkom rezkého rána 7°C, hneď sadáme do aut a ideme dole... cestou zisťujeme, že Land Roveru fučí pneumatika. Po pár km ešte v horách stojíme v rozkošnej horskej dedinke a dáme našim kompresoríkom dofúkať koleso. Zatiaľ sa poprechádzame po tejto dedinke, je útulná a veľmi príjemná.

Potom stojíme v mestečku Bardonecchia, kde dáme opraviť pneumatiku. Za ten čas sa poprechádzame po centre a chvíľku posedíme v miestnej krčmičke, dáme si koláčik a kávičku.

Vraciame sa smerom na mesto Oulx a tesne pred ním sa napájame na cestu SS24 smerom na juh... Dostávame sa na celkom strmú horskú cestu Strada del Colle delle Finestre cez serpentíny, ktoré sú "skoro 360° " - autá sa celkom zapotili. Toto je za dnešný deň posledný asfalt na ceste... Od značky Strada del Colle delle Finestre sa cesta mení na šutolinovú a zvyšok dňa sa povrch cesty ani nemení: kamenistá rôzneho tvaru, šírky, obťažnosti, rôzne stúpania a klesania...

Dostávame sa do sedla 2176 m.n.m., kde je pamätná tabuľa na cyklistické preteky Giro di Talia 2005. Po pár km sa napájame na cestu Strada del Assietta, ktorá lemuje národný park Parco naturale del Gran Bosco di Salbertrand. Počasie sa tu už mení, slniečko už nie je, je oblačno a občas padá hmla ... v sedle 2472 m.n.m. je taká hmla, že občas ani nevieme kam tá cesta vedie... Cestou sa míňame s výpravou Renault 4, ktorí idú túto cestu ako podpora chorým deťom... V jednom úseku zahltia výjazd, ktorý je tak strmí, že tieto Renaultíky ich svojím výkonom nevedia vyjsť... tak ich predbiehame a pokračujeme ďalej ...

Napájame sa na cestu Strada Provinciale 173, povrch sa nemení, len názov ... Posledný úsek tejto cesty prechádza okolo obrovského lyžiarskeho strediska. Táto cesta končí v mestečku Sestiere, a mení sa na asfalt - cestu SP23R a neskôr sa napájame na cestu SS24, ktorou sa dostávame do Francúzska a cestou N94 do mestečka Claviere, tu je náš cieľ "Ponte Tibetano". Mal by tu byť kemp, v ktorom sme chceli prespať. Na mieste kempu je chatová osada s malým hotelíkom. Na recepcii zisťujeme, kde tu je najbližší kemp. Žiadny kemp blízko nie je, ale v hotelíku nám ponúkajú pre všetkých štyroch jednu izbu za 20,- eur na osobu, že bez raňajok. Tak sme zostali tu. Po ubytovaní a teplej sprche ideme hneď vedľa do nie moc veľkej reštaurácii dať si večeru. Obsluhuje nás celkom sympatický chlapík... medzi rečou podotkne, že však ráno pri raňajkách sa vidíme. Keď mu povieme, že my raňajky nemáme, tak nás utvrdí, že ráno máme prísť na raňajky a budú v cene ubytovania, že on tam bude.

Za tento deň : 185 km

8.8.2017 utorok

Ráno, tak ako čašník sľúbil, mohli sme sa naraňajkovať z jednoduchých, ale chutných raňajok podávaných formou švédskych stolov.

V noci bola búrka, a prší aj ráno. Keď odchádzame z hotela nepríjemne mrholí. Autá zaparkujeme na parkovisku pri pokladni na ferratu Ponte Tibetano. Dievčina v pokladni, tvrdí, že ferratu otvoria cca o dve-tri hod, že potom by malo prestať pršať. Najprv váhame, či máme čakať, dve - tri hodinky sú pre nás dosť veľká strata. Ostávame čakať, ideme sa prejsť do centra mestečka Claviere, nakoniec skončíme v športovom obchodíku, kde míňame nejaké eurá :-) O necelé dve hodinky sme späť na pokladni, kde platíme vstupné na ferratu a náš sprievodca na nás navlieka horolezecké sedačky s istením. Po úvodných inštrukciách sklesáme k začiatku ferraty a už si užívame adrenalín...

Ferrata "Tibetský most Cesana Claviere" je najdlhší visutý most na svete dĺžky 478 m, vo výške asi 30 m od zeme. Trasa cez roklinu San Gervasio je tvorená prepojením troch mostov. Trasa začína prvým mostom (70 m), ktorý pretína roklinu kolmo k jej proti bralu. Tam sa napája na hlavný most, ktorý od tohto bodu v pozdĺžnom smere cca vo výške 30 m nad zemou sleduje chodníček v rokline San Gervasio. Na konci druhého mostu vedie chodníček na tretí a posledný most 90 m dlhý a 90 m nad zemou.

Tieto ferraty boli pre nás fakt úžasný zážitok, stálo to za to. V autách sa prezliekame, počasie sa už umúdrilo, už je len oblačno. Sadáme do aut a smerujeme do Francúzskej dedinky Saint-Verano.

Dedinka Saint-Verano je najvyššie položené mesto v Európe, pretože väčšina obyvateľov tejto dedinky žije vo výške až 2042 m.n.m., územie dedinky však zasahuje až do 3175 m.n.m.. Poprechádzame sa po tejto dedinke. Taliani využili šancu a spravili z tejto dedinky turistický priemysel, je plná turistov, je tu veľa obchodíkov so suvenírmi, kaviarničky ... Blízko dedinky sa nachádza lyžiarske stredisko Molines en Queyras / Saint-Véran.

Poobede sadáme do aut a už klesáme do údolia cestou N94, v Taliansku sa napájame na cestu SS24 a ideme na najbližší výjazd na diaľnicu A4 a smerujeme na Lago di Garda, kde máme v pláne prespať. Okolo polnoci v mestečku Bussolengo pri Safari Parku (Lago di Garda) si nájdeme zašité miestečko, kde zaparkujeme, zalezieme do aut a chceli by sme sa trošku prespať. Darí sa nám to celkom ťažko, je príšerne teplo a otravujú komáre... V noci nás prišli "skontrolovať" miestny policajti ... nerobili problémy :-)

Za tento deň : 600 km

9.8.2017 streda

Ráno sa presunieme do mestečka Malcesine, zaparkujeme na platenom parkovisku. Pri autách si dáme raňajky a ideme sa prejsť do mestečka. V jednej kaviarničke pri pobreží si chceme dať kávu, no čašník nás upozorňuje, že ešte nie je otvorené. Sám majiteľ nás usádza ku stolíku a ponúka nám kávu. Pýtame sa na croissanty, čašník krúti hlavou, že také oni neponúkajú. Majiteľ vyberá nejaké drobné z vrecka a čašníka niekam posiela. Čašník sa za pár minút vracia s čerstvými croissantmi. Kávu majú vynikajúcu, posedíme, spapáme koláčiky a užívame si slnečné ráno.

Sadáme do aut a už smerujeme talianskou diaľnicou A22 cez Brenner do Rakúska a smer domov. Máme pred sebou cca 850 km. Tento posledný úsek ideme takmer bez prestávky.

S druhou posádkou auta sa lúčime večer pred ich domom v Bratislave. Dohoda znie, že keď sme nestihli prejsť všetky naplánované horské trasy, musíme sa na Taliansko-Francúzske pohraničie ešte vrátiť.

Záver:

spolu : 2945 km

jeden defekt

najvyššia autom dosiahnutá nadmorská výška : 2996 m.n.m

5 nocí z toho jedna noc v hotelíku

jedna líška, niekoľko svišťov

množstvo zážitkov ...

a jedno rozhodnutie: ísť na Island :-)